Opustený volič SDKÚ

SDKÚ zažila v posledných voľbách zdrvujúcu porážku. V roku 2010 volilo SDKÚ 390 tis. ľudí, kým v roku 2012 o 234 tisíc ľudí menej. Spolu so stratou v SaS 150 tisíc voličov, znamenal tento prepad podpory vlastne dôvod výhry Róberta Fica. Most stratil "len" 30 tisíc voličov a KDH ich naopak 10 tisíc získalo.

Poučenie z krízového vývoja

SDKÚ sa veľmi hrdí tým, že si ako jediná strana zobrala ponaučenie z volebného vývoja a kompletne obmenila vedenie. Problém s lídrom zrejme bol jedným z problémov strany, no po výmene vedenia došlo aj v zmene v politickej komunikácií a stratégii strany. Veľmi zjednodušene povedané, SDKÚ sa začala viac profilovať v témach ako kresťansko-etické otázky, rómska problematika, tvrdšia ekonomická kritika vlády s populistickými podtónmi (1). SDKÚ, ktorá v sebe mala bez pochýb pnutie medzi pravicovým elementom (Kaník) a stredovejším (Radičová), sa tento raz jednoznačne vybrala prvou cestou.   V roku 2010 po zverejnení programového vyhlásenia Radičovej vlády,  sa o SDKÚ už hovorilo ako o zradcovi pravice (tzv. "Klub mladých socialistov" - Sulík, circa 2010), lebo veľmi veľa spomína kvalitu života a podobné pochybné koncepty. 

Toto je samozrejme legitímna politická stratégia. Posilnime populistický odkaz - rozprávajme kriticky o Rómoch, cenách potravín a národno-kresťanských hodnotách a stratených voličov získame späť. Otázka je skadiaľ a koľko.

Kde stratila SDKÚ

Táto tabuľka ukazuje niekoľko zaujímavých faktov. V prvom rade, gro straty voličstva SDKÚ prebehlo v "mestských" okresoch, v tabuľke sa napríklad nachádza každé krajské mesto. Samozrejme, výskyt väčších mestských okresov je prirodzený, no na rozdiel od SaS, ktorá si v Bratislave udržala svoje pozície a strácala najmä v "regiónoch", v prípade SDKÚ vidíme úplne opačný fenomén. V strate relatívnej podpory sa tento kontrast ukazuje ešte výraznejšie.

Porovnanie SDKÚ a SaS

Strata SDKÚ v roku 2012 oproti 2010

Ponúka sa teda otázka, aký má zmysel posilňovanie protestno-populistického elementu SDKÚ, keď k strate voličstva došlo zrejme v radoch voličov, ktoré na takéto veci až tak nereagujú. Nasvedčuje tomu niekoľko skutočností, napríklad podpora protestných-populitických strán v roku 2010 a 2012 - SaS a OĽaNO. V prípade SaS vidíme, že v okresoch, kde najviac stratila, došlo zároveň k veľmi dobrým ziskom OĽaNO. V prípade SDKÚ takýto silný vzťah nie je. Rovnako v Bratislave si SaS udržala voličov, no nezískala žiadnych nových, z čoho môžeme dedukovať, že tí vo voľbách v roku 2012 ostali doma. Individuálne kampane dvoch najvýraznejších populistických politikov nepriniesli zásadné skoky cez krúžkovanie - Ľ. Kaník získal 13 tis. hlasov a Š. Kužma len 5 tisíc. (Do parlamentu sa nedostal, ale po zvolení nového predsedu sa stal generálnym sekretárom strany.) Tomu, že protestné odkazy voličom SDKÚ tak nevoňajú, nasvedčujú aj dáta IVO (graf 6.) - v ich prieskume tvorili prebehlíci z SDKÚ do OĽaNO, len 14% ich voličov.

Proti socialistom! 

Patrí sa ale povedať, že preferencie SDKÚ z toho, ako im môžeme dôverovať, od slovenských agentúr sa odrazili od dna a momentálne sa pohybujú medzi 8-9%. Obhajca novej stratégie by povedal, že prístupnejšia komunikácia a "ľudovejšie" témy zaberajú. Podľa môjho názoru to je ale nesprávny pohľad. Najzásadnejšou otázkou, je skadiaľ títo staronoví voliči SDKÚ prišli. Pokiaľ to nie sú voliči, ktorí v roku 2012 ostali doma - ale ako sa obávam, z veľkej časti voliči iných opozičných strán, tak je to v konečnom výsledku jedno. Celkový volebný zisk opozície ostane rovnaký, len pomery medzi stranami sa zmenia. Rozumiem tomu, že toto je relatívne jednoduchá hra na istotu. Ľúbivejšie a ľahko komunikovateľné témy prinášajú pozornosť, ale v tomto priestore sa nám pomaly začína nakopovať viac strán - okrem SDKÚ, tam má nasmerovaná aj SaS, Nová väčšina a svoj diel populisticko-protestného voličstva si bude chcieť zobrať aj OĽaNO. O tom, ako socialisti šafária so štátom a infikujú ho rakovinou nezamestnanosti, hovorí takmer každá strana, najvýraznejšie SaS. O tom, ako máme problém s Rómami a kriminalitou, hovorí SaS a NOVA (so silným politikom v tejto téme). Na akej téme sa vlastne chce nové vedenie SDKÚ zviditeľniť a odlíšiť?

Slovenská "pravica" je veľmi heterogénne združenie, v ktorom každá zo strán zohrala svoju úlohu v zlákaní voličov na svoju stranu - od maďarských voličov, cez konzervatívno-kresťanské hlasy až po protestných voličov. SDKÚ hrala úlohu modernizačnej strany, ktorá dodala víziu (EÚ, modernizácia) a zaujímavé ekonomické politiky. Strana sa nikdy zásadne nemiešala do symbolických sporov, alebo ideologickej polarizácie (samozrejme, mnoho reforiem bolo bez pochýb pravicových - ale neboli komunikované touto líniou, napr. na rozdiel od vtedajšej OKS, alebo súčasného vedenia).

Zabudnutý volič

Zdá sa mi, že tento element opozičnej ponuky pre voliča bude chýbať, resp. pri šikovnej práci a menšom akcente na konzervativizmus môže veľmi pekne postupne zabrať Alfa R. Procházku so svojim hrejivým pseudo-adenaurovským odkazom. Kvalitné, verejné dostupné dáta chýbajú (2), takže takmer všetko tu je dobre mienený odhad, ale môžeme predpokladať, že mestské voličstvo bude citlivé na iné témy. Krajské mestá trpia menšou nezamestnanosťou a sú ekonomicky silnejšie. Pri ako-takej istote pracovného miesta sa na prvé miesta vnímania problémov môžu dostať veci ako kvalita verejných služieb, kvalita správy verejného majetku. Takýto voliči častejšie vstupujú do väčších spotrebiteľských vzťahov a ako príslušníci toho, čo sa dá v SR nazvať stredná vrstva, majú ašpirácie pre svoje deti, ktoré budú pravdepodobne spočívať v zabezpečení ich kvalitného vzdelania.

Nevedno prečo, vedenie SDKÚ tieto skupiny už nevníma ako prioritu (pri pohľade na slovenský politický facebook má človek pocit, že ostať cez víkend v obci s viac ako 50 tis. obyvateľmi je smrteľný hriech) a namiesto toho sa tlačí do segmentu, kde je už teraz plno. Stalo sa pomaly povinnou jazdou nadávať na zlý marketing, komplikovaný message a menšiu údernosť pravicových strán, ale ak existuje nejaká skupina voličov, ktorá je momentálne najviac under-served, tak sú to pragmatickí voliči, ktorí nepôjdu protestovať za rovnú daň, ideológie veľmi neriešia, ale potešia sa fungujúcej škôlke a rýchlym úradom. Komunikuje sa to komplikovanejšie, ale úspech bude mať opozícia len vtedy, ak bude mať viac hlasov v súčte. Preťahovanie voličov medzi sebou nikam nevedie.

(1) Slovo populistický používam v blogu bez akéhokoľvek hanlivého podtónu. Je to plne legitímny spôsob vedenia politickej stratégie.

(2) O súvisiacej téme písal stále viac anekdotálne, ale predsa z vnútra strany, bývalý poradca M. Dzurindu Sergej Michalič.